Domový vrátnik – kódové otváranie vchodových dverí
v obytnom dome
Článok si kladie za cieľ
oboznámiť čitateľov s konštrukciou jednoduchého prístupového systému,
ktorý slúži na otvorenie hlavných vchodových dverí obytného domu (paneláku)
na základe kódu zadaného pomocou klasického zvončeka pri vchodových dverách.
Kód je podobný Morseho abecede (krátke a dlhé stlačenia zvončeka) a je
programovateľný obyvateľom obytného domu.
Úvod do problematiky
V súčasnosti
je na väčšine obytných domoch (panelákoch) otváranie hlavných vchodových dverí
riešené pomocou elektrického hlasitého vrátnika:
neznámy človek zazvoní na požadovaný byt a po dohovore s nájomníkom mu ten
môže otvoriť z bytu hlavné dvere pomocou
elektromagnetického zámku. Obyvatelia domu používajú na otvorenie
vlastný kľúč. Použitie vlastného kľúča vlastníkom bytu má dve hlavné nevýhody, ktoré ma viedli k zhotoveniu tohto
prístupového systému:
-
veľké opotrebenie zámku hlavných dverí častým
používaním obyvateľmi domu – čo má za následok častú výmenu zámku
-
lenivosť vyťahovať a hlavne hľadať kľúče, keď máme
väčšinou plné ruky nákupov (a kľúč je v niektorej taške)
Pôvodná
idea takéhoto riešenia nie je z mojej hlavy – vychádzal som z nápadu Ing. Pavla
Hůly (hupa@post.cz),
ktorého konštrukcia bola uverejnená v časopise Praktická elektronika Aradio č.2/2001
, Sezam – Jednoduchý přístupový systém.
Pôvodné
riešenie však malo niekoľko nevýhod, ktoré mi nevyhovovali:
1)
Potreba externého napájacieho zdroja. Toto
vyžaduje urobenie externej napájacej kabeláže ku skrinke bytového telefónu, čo
je sprevádzané konštrukčnými problémami (vŕtanie skrinky) a neestetickosťou
(prívodný kábel)
2)
Drahšia konštrukcia: použitie súčiastok, ktorých cena nie je malá. Tieto
súčiastky by sa dali optimalizovať, čím sa zníži nielen cena, ale aj rozmery
konštrukcie. Spomeniem napr.: pre ukladanie kódu sa dá použiť interná EEPROM
mikroprocesora (PIC16F84) namiesto externej, na taktovanie použiť lacný RC člen
namiesto kryštálu, optočlen nahradiť dvoma tranzistormi, relé nahradiť
tranzistormi a pod.
3)
Vysoká spotreba: ktorá má za následok nemožnosť využitia napájania priamo
zo signálov telefónu
Mal som
tieto svoje požiadavky naviac (pri zachovaní pôvodných výhod):
1)
Napájanie vyriešiť priamo zo signálov
bytového telefónu, čím odstránim externé napájanie.
2)
Namiesto mikroprocesora AT89C2051 z pôvodnej
konštrukcie použiť PIC16F84 kvôli využitiu
jeho internej EEPROM, možnosti veľmi malej spotreby, lacného taktovania RC
členom, interného Watchdogu a reset-u a na tento účel vhodnejšou konfiguráciou
vývodov (tvrdé budenie do H, vysokoimpedančný tretí stav).
3)
Na generovanie
zvukového znamenia využiť nízkospotrebový piezomenič
Popis hardvérovej konštrukcie
Podľa
predchádzajúcich kritérií vznikla nasledujúca konštrukcia, ktorá obsahuje
niektoré pokrokové obvodové funkcie. V prvom prípade bolo požiadavkou
napájať zariadenie priamo niekde z napätí prítomných v telefóne.
Preto som si najskôr zistil obvodové riešenie
domového telefónu, ktoré môžete vidieť v ľavej časti schémy. Zo
schémy vidieť, že jednosmerné napätia ku sluchátku a k mikrofónu sú malé a
„mäkké“ na napájanie zariadenia. Trvalé napätie
dostatočnej veľkosti je možné zobrať na tlačítku otvárania vchodových dverí.
Toto napätie sa na toto tlačítko dostáva však cez cievku zámku elektromagnetického
vrátnika. Preto keď odoberáme prúd z tohto kontaktu, tento tečie aj cez
cievku zámku. Teda si môžeme dovoliť odoberať iba taký veľký prúd, ktorý
nevybudí cievku zámku tak, aby otvorila dvere (cca stovky mA). Tento prúd musí
byť extrémne malý aj z dôvodu masového nasadenia vrátnika v každom
byte – vtedy každý majiteľ vrátnika odoberá prúd a súčet všetkých napájacích
prúdov tečie cez cievku zámku. Požiadavku na odber prúdu som si teda stanovil
nie viac než 1mA v najnepriaznivejšom prípade. Toto ma viedlo
k nutnosti použiť mikrokontrolér s nízkou spotrebou. Vylúčil som teda
„klasickú“ radu mikrokontrolérov 8051, ktorým síce spotreba s klesajúcou
frekvenciou taktovania klesá, ale nedostanú sa pod cca 4mA. Zvolil som si
mikrokontrolér rady PIC. Tieto mikrokontroléry majú spotrebu priamo úmernú
frekvencii a napr. pri taktovaní 32kHz je ich spotreba cca 40mA (katalógový údaj).
Minimalizovať spotrebu vyplynulo aj zo skutočnosti,
že som zvolil napájanie paralelne k tlačítku otvárania vchodových dverí.
Tieto tlačítka sú v celom obytnom dome radené paralelne – z každého
bytu je možné otvoriť vchod. Ale pri otváraní dverí sa týmto tlačítkom vlastne
„skratuje“ napájanie mikrokontroléra, ktorý si musí počas tohto času kryť
spotrebu z naakumulovanej energie vo filtračnom kondenzátore. Keďže
veľkosť tohto kondenzátora som chcel udržať z priestorových dôvodov
v rozumných medziach je tu minimalizácia spotreby opäť nutná. Kondenzátor
by mal pokryť asi 10 sekúnd skratu napájania – maximálny čas bežného otvárania
dverí.
Pri otváraní vchodu mikrokontrolérom (na základe správne
zadaného kódu), si vlastne sám mikrokontrolér
skratuje toto napájanie – akoby stlačil tlačítko. V tomto čase musí
mikrokontrolér odoberať minimum energie, preto na „skrat“ napájania je nutné
použiť spínač s minimálnou riadiacou spotrebou. Preto som vylúčil použitie
relé alebo bipolárny tranzistor a zvolil som tranzistory MOSFET. Čas otvorenia
vchodu mikrokontrolérom je taký, aby akumulačný kondenzátor bezpečne stihol
kryť spotrebu (cca 3 sekundy).
Keďže
cez cievku elektromagnetického zámku tečie striedavý prúd, musí byť aj spínač „skratu napájania“ na striedavý prúd.
Túto požiadavku je možné splniť paralelne radenými tranzistormi PMOS (Q2) a
NMOS (Q1) spolu so sériovými diódami (D4 aD5) ( tie sú nutné, lebo
výkonové tranzistory MOS majú medzi vývodmi D a S internú diódu). Kladný
smer prúdu vedie NMOS a záporný smer PMOS tranzistor. Problém, ktorý sa
vyskytol je budenie PMOS tranzistora – kde získať záporné napätie na jeho
otvorenie. Toto som vyriešil budením PMOS z vývodu mikrokontroléra cez
väzobný kondenzátor C3. Na vývode je v kľude kladné napätie (H), ktoré
udržuje kondenzátor nabitý na cca 5V a gate Q2 je na nulovom potenciáli. Pri
požiadavke na otvorenie PMOS sa dá vývod na 0V (L), čím sa na gate Q2 dostane
záporné napätie (viď. schéma). Rýchle nabitie kondenzátora C3 zabezpečí dióda
D1. Rezistor R8 zabezpečí ochranu pred naindukovaním záporného napätia na gate
Q2 a tým otvorenie Q2 v kľudovom stave. Otvorenie Q1 a Q2 je synchrónne.
Takéto otváranie dverí je s minimom nárastu spotreby zariadenia.
Ďalším
problémom v obmedzení spotreby bolo nájsť
vhodný stabilizátor napájacieho napätia. Bežné stabilizátory 78L05 majú
pokojový prúd cca 4mA, čo vylučuje ich použitie v tejto aplikácii.
Predávajú sa aj tzv. „Low Power“
stabilizátory (LT1121, MAX666, MAX667), ale sú cenovo drahé. Naviac nároky na
stabilizáciu nie sú vysoké: VCC cca 4.5V až 5.5V – napájanie mikrokontroléra je
nutné stabilizovať najmä kvôli stabilite frekvencie z RC člena. Preto som vymyslel
veľmi jednoduchý stabilizátor pozostávajúci
z JFET tranzistora Q4 a potenciometra P1. Stabilizátor pracuje
podobne ako „klasický“ s bipolárnym tranzistorom so spoločným kolektorom
(emitorový sledovač). Namiesto referenčného napätia na báze emitorového sa tu
využíva prahové napätie JFET (ktoré je tu výhodne záporné). Na mieste JFET sa
dá využiť aj tranzistor NMOS ochudobňovacieho typu (s vytvoreným kanálom), ale
ten je ťažšie dostupný. Tranzistor musí mať vyššiu strmosť, aby sa výstupné
napätie nemenilo so zmenou odberu zariadenia (výhodou je tu opäť malý
odber). Keďže zaručované prahové napätie JFET Q4 J112 má široký rozsah (leží
v rozmedzí -5V až -2V) je nutné nastavenie výstupného napätia pomocou
potenciometra P1. Potenciometer je možné voliť s vysokým odporom vďaka
nízkemu prúdu do gate Q4 (vlastnú spotrebu tohto stabilizátora tvorí vlastne
iba prúd cez potenciometer P1).
Na taktovanie mikrokontroléra som použil lacné
riešenie pomocou RC-člena R1, C1. Frekvencia
taktovania nie je až taká stabilná ako pri použití kryštálu, ale na tento účel
postačuje. Naviac sa neskôr ukázalo výhodné použiť RC-člen, lebo taktovaciu
frekvenciu som zvolil nízku – cca 13kHz (kvôli generovaniu zvuku ako bude
uvedené neskôr).
Na indikáciu rôznych stavov pri ovládaní vrátnika som zvolil nízkospotrebovú
LED D3. Na generovanie zvuku som použil
piezoelement BZ2. Tu som s výhodou využil frekvenciu oscilátora
mikrokontroléra prítomnú na vývode CLKOUT, ktorá je vlastne frekvencia RC-člena
podelená štyrmi. Preto som volil túto frekvenciu rovnú približne rezonančnej
frekvencii piezomeničov – cca 3.3kHz (inak tu má aj ľudské ucho maximálnu
citlivosť – preto na nej pracuje väčšina sirén). Potom bude potrebná frekvencia
taktovania mikrokontroléra: 3.3kHz * 4 = 13.2kHz. Druhý
vývod piezomeniča sa riadi vývodom RA0. Buď sa nechá nezapojený (tretí stav na
vývode) – negeneruje sa zvuk, alebo sa dá vývod ako výstupný – generovanie
zvuku. Rezistor R7 slúži na zabezpečenie definovaného stavu na vývode RA0,
pokiaľ je ten v treťom stave čím minimalizuje spotrebu a súčasne udržuje
vtedy nulové napätie na piezomeniči.
Na zapamätanie kódu som zvolil mikrokontrolér s internou dátovou
pamäťou typu EEPROM – PIC16F84, ktorý má
výhodu, že aj pamäť programu je typu EEPROM (viacnásobné programovanie). Tento
mikrokontrolér dokonale svojimi vlastnosťami „sadol“ na toto zariadenie. Má
malý odber, časovač (časovanie dlhého a krátkeho stlačenia), watchdog (ochrana
proti rušeniu), Schmidt vstupy (zákmity tlačítok, sledovanie poklesu
napájania), interné pull-up (pre tlačítka), tvrdé výstupy (budenie MOSFET, LED
a piezo), interná EEPROM (ukladanie kódu), RC oscilátor s výstupom
(generovanie zvuku).
Mikrokontrolér
si v zapojení ešte kontroluje veľkosť
napájacieho napätia pomocou deliča R2, R3 a vývodu RA4 (Schmidt vstup).
Keď napájacie napätie pred stabilizátorom poklesne pod nebezpečnú úroveň (cca
5V), tak sa program resetne pomocou watchdogu (ak
sa napätie nezdvihne do cca 2.3 sekundy).
Keďže stlačenie tlačítka zvončeka pri vchodových dverách
sa prejaví prítomnosťou striedavého napätia na bytovom zvončeku (pozri schému
zapojenia telefónu), bolo nutné toto striedavé
napätie previesť na digitálny signál do mikrokontroléra. To som vyriešil
„usmerňovačom“ zloženého z tranzistorov Q5, Q6, diódy D6 a rezistorov R5, R9. V kladnej polarite vstupného
signálu funguje Q5 ako spínač (spoločný emitor), ktorý stiahne na nulu napätie
na vývode RB0/INT. V zápornej perióde vstupného signálu pôsobí tranzistor
Q6 (spoločná báza) a opäť stiahne napätie na RB0/INT vývode. Kondenzátor C7
vyhladí napätie na vstupe RB0/INT tak, aby sa tu neobjavili zákmity od
striedavej zložky usmerneného signálu. Jeho minimálna veľkosť je počítaná
v súčinnosti s interným pull-up (250mA) RB0/INT vývodu tak, aby napätie nestúplo nad prahovú úroveň pri prechodoch
vstupného signálu nulou. Maximálna veľkosť C7 je obmedzená tak, aby sa príliš
umelo nezvyšoval čas stlačenia zvončeka pomalým nabíjaním C7.
Na generovanie hlasného zvukového znamenia – ak Vám
nebude stačiť piezo – môže byť použitá sirénka
BZ1, ktorá je synchrónne spínaná s piezo (rovnaké funkcie) pomocou Q3.
Napájanie je riešené jednocestným usmernením striedavého
napätia veľkosti cca 8V až 11V pomocou diódy D2 a vyhladením na akumulačnom
kondenzátore C2. Rezistor R4 obmedzuje nabíjací prúd do C2, aby netiekol veľký
nárazový prúd cez cievku elektromagnetického zámku pri nabíjaní C2. Kapacita C2
je počítaná asi na 25 sekúnd činnosti „bez
napájania“ (je možné použiť aj rozmerovo menší 100mF kondenzátor– prakticky odskúšané na 12 sekúnd). Transil
ZD1 tvorí ochranu pre výkonové MOSFET
tranzistory proti vysokému prepätiu či už od vypnutia cievky zámku, alebo
vplyvom naindukovania na dlhom vedení (od blesku a pod.). Usmerňovač s Q5,
Q6 ochranu nepotrebuje, lebo sa chráni antiparalelne zapojenými prechodmi B-E
týchto tranzistorov v súčinnosti s deličom R5, R9.
Takto vznikol návrh vrátnika, ktorý sa úplne odlišuje od pôvodnej ideovej konštrukcie a nesie viacero pokrokových myšlienok.
Schéma zapojenia kódového
vrátnika
Fyzické prevedenie kódového
vrátnika
Popísaný
návrh domového kódového vrátnika bol zatiaľ kvôli
svojej jednoduchosti fyzicky zhotovený iba na
univerzálnej doske plošných spojov. Rozmery dosky boli malé, preto bola
umiestnená priamo do krytu bytového telefónu. Pomocou prívodných vodičov sa
k plošnému spoju pripojilo napájanie, LED, piezo a signály
z tlačítok. Mikrokontrolér bol umiestnený v pätici. Stavová LED bola
umiestnená za priesvitnou mriežkou krytu telefónu (snaha nevŕtať kryt), takže
jej svit je dobre viditeľný. Na generovanie zvuku som použil iba piezomenič,
ktorý bol tiež umiestnený vnútri krytu telefónu. V budúcnosti plánujem
navrhnúť a zhotoviť plošný spoj.
Popis ovládania kódového
vrátnika
Kódový
elektronický vrátnik pracuje na základe kódu podobného
Morseho abecede – krátke a dlhé stlačenia. Základným princípom je, že
pri vchodových dverách na príslušnom
zvončeku (s našou menovkou) zadáme kód. Kód pozostáva z krátkych a
dlhých stlačení. Dĺžke medzery – pustenia tlačítka medzi stlačeniami – sa do
úvahy neberie, je však obmedzená na 1.5 sekundy (po tomto čase sa vyhodnotí
zadaný kód). Dĺžka kódu môže byť minimálne 4
stlačenia – kratší kód by bol nevhodný z hľadiska bezpečnosti. Maximálna dĺžka kódu môže byť 16 stlačení –
postačujúce z hľadiska zapamätania kódu.
Ak sme zadali správny kód (stojíme teraz pri menovkách),
tak za cca 1.5 sekundy sa ozve kratučké otvorenie dverí. To nám akusticky dáva
najavo, že kód bol akceptovaný a môžeme ísť ku dverám. Za 2 sekundy (čas
potrebný na príchod od menoviek ku dverám) nám zariadenie otvorí vchod počas 3
sekúnd. V byte začne na 13 sekúnd blikať LED, ktorá oznamuje, že niekto
prichádza. Ak máme zvolené aj hlasné oznamovanie oprávneného obyvateľa (bude
spomenuté neskôr), tak piezo (alebo sirénka) 2-krát krátko pípnu.
Ak sme zadali nesprávny kód, tak sa samozrejme dvere
neotvoria. V byte začne na 10 sekúnd prerušovane pípať sirénka, čo je
vlastne zachovanie pôvodnej funkcie zvončeka pri príchode neznámeho človeka. Od
tohto okamžiku začne blikať aj LED, ale táto bliká stále až do ručného
vynulovania z bytu. Trvalé blikanie LED po príchode neznámeho človeka je
funkcia, ktorá nám oznamuje, že sa niekto pokúšal k nám dostať v čase
našej neprítomnosti. Takto napr. po príchode večer zo zamestnania vidíme, či
sme mali potenciálneho návštevníka. Blikanie LED sa
nuluje krátkym stlačením tlačítka učenia na telefóne v byte (týmto
súčasne aj predčasne umlčíme sirénku, keď sme doma a ideme otvoriť).
Učenie kódu sa robí pomocou tlačítka učenia. Je to pôvodne
nevyužité tlačítko na telefóne (spodné tlačítko so symbolom sirénky). Do režimu
učenia sa dostaneme dlhým stlačením tohto tlačítka, pokiaľ nezačne blikať LED –
teraz je však blikanie oveľa rýchlejšie. Počas tohto blikania (asi 13 sekúnd)
musíme zadať kód. Keďže teraz stojíme pri telefóne, na zadanie kódu teraz využijeme tlačítko zvončeka pri našich bytových dverách
(tlačítko je spojené paralelne s tým čo je pri vchodových dverách).
Vyjdeme teda pred dvere a zadáme kód. Ak bol kód
zadaný v rámci konvencie (minimálne 4 stlačenia, nie príliš dlho
držať stlačené tlačítko), tak sirénka raz krátko
pípne. Toto je signalizácia, že kód bol akceptovaný a zapísaný do
pamäte. Môžeme si ho aj hneď spred dverí týmto tlačítkom vyskúšať.
Zvoliť
si ešte môžeme aj medzi hlasným alebo tichým oznámením,
že niekto známy prichádza. Teda voľba, či sa má krátko dvojpípnuť alebo
nie ak niekto správne zadal kód. Vypnutie je vhodné napr. v nočných
hodinách, keď vieme o neskorom príchode partnera a nechceme byť rušení v
spánku. Zapnutie akustického oznámenia nás zase informuje, že za chvíľu sa
niekto doma objaví. Indikácia LED (13 sekúnd blikania) je prítomná trvalo.
Zmenu tejto hlasnej indikácie urobíme tak, že držíme dlho stlačené tlačítko
učenia (ako pri vstupe do režimu učenia), ale tlačítko držíme stlačené stále aj
keď začne LED rýchlo blikať. Keď LED prestane blikať (po 13 sekundách) a stále
máme stlačené tlačítko učenia, tak sa zmení hlasitá indikácia (ak bola zapnutá,
tak sa vypne a opačne).
Základné parametre domového
kódového vrátnika
spotreba:
-
v kľude cca 100uA
-
stlačené tlačítko: +250uA
-
blikanie LED: +75uA
-
sirénka: trvalá spotreba sirénky/5 (20mA/5=4mA)
(čas
písknutia a ticha je v pomere 1:4)
-
piezo: trvalá spotreba piezo/5 (1mA/5=0.2mA)
funkcia LED:
-
bliká 13 sekúnd ak sa zadal správne kód (tiché
oznámenie, že ktosi prichádza)
-
bliká trvale ak bol zadaný nesprávny kód (ktosi
nám zvonil)
toto trvalé blikanie sa nuluje
tlačítkom učenia (aj krátke stlačenie)
-
bliká veľmi rýchlo v režime učenia (čaká na
zadanie kódu)
funkcia sirénky:
-
kratučko dvojpípne po správnom zadaní kódu, ale
iba ak je povolene oznámenia známeho človeka (hlasné oznámenie, že ktosi
prichádza)
-
prerušovane píska 10 sekúnd po nesprávnom zadaní
kódu (ktosi neznámy zvoní – normálny zvonček)
-
krátko pípne v režime učenia: po akceptovaní
naučeného kódu a jeho uložení do pamäti (ak nebol kód akceptovaný, režim učenia
sa opusti bez tohto pisknutia: kód sa nezmenil)
funkcia piezo:
-
ma presne rovnakú funkciu ako Buzzer, ale menšiu
spotrebu
funkcia tlačítka učenia:
-
aj kratučké stlačenie tohto tlačítka nuluje
oznámenie, že niekto neznámy nám zvonil (trvalé blikanie LED po nesprávnom
zadaní kódu)
-
dlhým stlačením sa dostaneme do módu učenia (viď.
učenie)
-
fyzicky je to nevyužité tlačítko na telefóne (so
symbolom sirénky)
funkcia tlačítka zvončeka:
-
je to tlačítko na zadávanie kódu v normálnom
režime aj v režime učenia
-
fyzicky je to tlačítko dolu pri vchodových dverách
domu, ale aj pri vchodových dverách bytu (sú zapojene paralelne)
kódy:
-
minimálna dĺžka kódu je 4 (kvôli bezpečnosti)
-
maximálna dĺžka kódu je 16
-
krátke stlačenie je pod 300ms
-
dlhé stlačenie je nad 300ms, ale menej než 1500ms
-
pustenie musí byť menšie než 1500ms (po čase
1500ms sa vyhodnotí kód)
učenie:
-
dlho držať stlačené tlačítko učenia (5 sekúnd)
pokiaľ nezačne rýchlo blikať LED
-
LED rýchlo bliká (timeout 13 sekúnd) a čaká sa na
zadanie kódu tlačítkom zvončeka
-
správne zadáme kód
-
ak bol kód akceptovaný a uložený, krátko sa pípne
(uložený novy kód)
-
ak bola v kóde chyba, tak sa nepípne (kód sa
nezmenil)
voľba hlasitého oznámenia príchodu známeho človeka:
-
po vstupe do módu učenia (LED začne rýchlo blikať
a čaká sa na kód)
-
stále držíme tlačítko učenia stlačené až pokiaľ
LED nezhasne (po cca 13 sekundách)
-
týmto sa zmenil stav či sa bude oznamovať známy
človek (na opačný stav voči predchádzajúcemu stavu)
-
slúži na voľbu čí sa ma kratučko zazvoniť
(dvojcink)
-
keď sa zadal správne kód (hlasne oznámenie v byte,
že ktosi prichádza)
-
overenie stavu si môžete skúsiť zadaním správneho
kódu: ak je oznamovanie povolene ozve sa (ale až po otvorení vchodových dverí)
krátke zazvonenie
-
týmto sa aj softwarovo reštartne zariadenie
otvorenie vchodových dverí:
-
správne zadáme kód
-
po cca 1500ms od posledného pustenia sa potvrdí
správnosť kódu asi 300ms "otvorením" vchodových dverí (počujeme
kratučko zámok)
-
počká sa 2 sekundy (pokiaľ sa premiestnime od
zvončeka ku dverám)
-
otvoria sa na 3 sekundy vchodové dvere
-
LED bude 13 sekúnd oznamovať blikaním, že sa
niekto známy "blíži" (tiché oznámenie)
-
ak je povolene oznámenie známeho človeka, tak sa
kratučko dvojcinkne (hlasne oznámenie)
oznámenie že nám niekto neznámy zvonil:
-
ak niekto zadal nesprávne kód, tak sa normálne
zazvoní (sirénka 10 sekúnd)
-
LED začne blikať a bliká trvalo (aj po následnom
správnom zadaní kódu), až pokiaľ ju ručne nevynulujeme krátkym stlačením tlačítka
učenia z bytu (vieme čí nám niekto zvonil aj keď sme neboli doma a prídeme
domov zadaním kódu)
reset (keby niečo nefungovalo správne):
-
Softwarovo: po vstupe do módu učenia (LED začne
rýchlo blikať a čaká sa na kód) stále držíme tlačítko učenia stlačené až pokiaľ
LED nezhasne (po cca 13 sekundách) (Pozor: Týmto si súčasne zmeníme stav
oznámenia známeho človeka!)
-
Hardwarovo: aspoň 1minutu držíme tlačítko
manuálneho otvárania dverí (klasické otváranie vchodových dverí), aby napájanie
kleslo na nulu
Firmware do
mikrokontroléra
Firmware
do mikrokontroléra PIC16F84 som napísal v asembléri pre tento procesor a
odsimuloval v návrhovom prostredí MPLAB firmy Microchip (http://www.microchip.com).
Celá dokumentácia (HEX forma, zdrojové súbory, schéma a projektový súbor pre MPLAB) je v súbore
vratnik.zip voľne k dispozícii. Na
naprogramovanie mikrokontroléra som použil program IC-Prog so zhotoveným programátorom JDM Programmer.
Záujemcovia o stavbu si môžu podľa dokumentácie v súbore
vratnik.zip navrhnúť plošný spoj a doviesť konštrukciu do dokonalosti
(ja som použil univerzálnu dosku ale nie je to bohviečo)
.
Ing.
Igor Češko